(Mesiac v derevne)
Premiéra: 18. jún 2008
Inscenácia získala hlavnú cenu Dona Quijota za najlepšiu inscenáciu 9. ročníka Medzinárodného festivalu Slavija 2010 v Belehrade - za hru ako celok, čo znamená, že porota ocenila réžiu, interpretáciu, scénografiu, herecké výkony.
Natália (Marta Sládečková) je manželka bohatého podnikateľa (Peter Šimun), jej život prebieha vzrušujúco a príjemne. Popri manželskom živote nadviazala Natália paralelný, veľmi silný a dlhoročný vzťah s Rakitinom (Matej Landl). Mladý učiteľ Beľajev, ktorý práve nastúpil ju však tiež nenecháva ľahostajnou. Natália nemieni opustiť manžela, nechce prerušiť milenecké puto s Rakitinom, zároveň však cíti, že náklonnosť k Beľajevovi ju čoraz viac zasahuje. Mladučkej príbuznej Viere (Rebeka Poláková) sa tiež páči učiteľ Beľajev, ani ona mu nie je nesympatická, Natália sa preto rozhodne vydať dievča za bohatého ale veľmi zvláštneho Boľšincova (Vlado Černý).
V komédii najlepšieho rozprávača príbehov 19. storočia a znalcu ľudských pováh, spisovateľa Turgeneva, je láska rôznych podôb pretkávaná komickými výstupmi groteskných postavičiek v podaní Zuzany Kronerovej / Szidi Tóbiás, Borisa Farkaša a Juraja Kemku. Dvojicu sluhov s charakteristickými črtami commedie dell´arte brilantne stvárňujú Miroslav Noga a Lucia Siposová.
- Preklad: Ján Štrasser
- Dramaturgia: Andrea Domeová
- Scéna: Tomáš Rusín
- Kostýmy: Marija Havran
- Hudba: Oskar Rózsa
- Réžia: Roman Polák
Osoby a obsadenie:
- Arkadij Islajev Peter Šimun
- Natália Marta Sládečková
- Viera Rebeka Poláková
- Lizaveta Zuzana Kronerová / Szidi Tóbiás
- Schaaf Juraj Kemka
- Rakitin Matej Landl
- Alexej Beľajev Róbert Jakab
- Boľšincov Vlado Černý
- Doktor Špigeľskij Boris Farkaš
- Matvej Miroslav Noga
- Káťa Lucia Siposová
Turgenevov Mesiac na dedine je zatiaľ poslednou divadelnou inscenáciou línie uvádzanie ruskej klasiky, ktorú Polák vytvára s vnútornými súvislosťami, ideovým prepojením, ale výrazovou diferenciáciou a nápaditosťou. Od takmer naturalistického, no výtvarne do čierno-biela štylizovaného Uja Váňu cez esteticky čistý Les, vizuálne odvážny Zločin a trest, kontrapunktných v hereckom prejave a výtvarnom zobrazení Meštiakov a vizuálne striedmych, súčasných Letní hostí prešiel Polák k Turgenovovi.
V mesiaci na dedine až eklektickou metódou výrazne priblížil príbeh starý vyše sto rokov súčasným divákom. Výtvarne posunul dej divadelnej hry o takmer pol storočia do obdobia secesie a základom vizuálnej koncepcie sa stal veľkolepý, dobovo zariadený skleník, kde sú hrdinovia v bielostných kostýmoch „uväznení“ vo svojej vášni i nenávisti a ani nevedia o okolitom svete plnom špiny a bahna. Postupne, s odhaľovaním túžob, emócii a neprekonateľných žiadostivostí dramatických postáv, prechádzajú kostýmy veľmi prirodzeným, takmer nebadaným spôsobom do súčasnosti a takisto sa scéna mení na čistú bielu plochu charakteristickú pre moderné scénografické trendy. Jedinečný je aj hudobný prístup – od „dobových“ hudobných motívov po moderný minimalizmus sprevádza vizuálnu premenu postáv a dokresľuje ich rozporuplne zložité duševné stavy.
Polák sa pri koncipovaní Mesiaca na dedine inšpiroval Turgenevovými presahmi komédie do frašky, až ľudového divadla popri psychologicko-dramatickej rovine hlavných hrdinov partnerského trojuholníka. Naša javisková verzia v smelých kontúrach súčasného modernizmu vykresľuje psychologický ponor do vnútra vášňami zmietaných postáv, a verná autorovmu zámeru, prirodzene prechádza grotesknými a tragikomickými polohami. V harmonickej prepojenosti s vizuálnou a hudobnou koncepciou diela s nadhľadom komentuje náš súčasný svet.
zdroj: astorka.sk
