utorok 24. mája 2011

Eugene O´Neill: Cesta dlhého dňa do noci

Autobiograficky ladená hra zachytáva zložité obdobie dramatika (v hre vystupuje pod menom Edmund /Lukáš Latinák/) v čase, keď vážna choroba prerušuje jeho snahu literárne sa realizovať. Po rokoch mladosti strávených v bludnom kruhu alkoholu, ľahkých žien, zlatokopeckých dobrodružstiev a potulovania sa po Amerike, kedy mohol konečne prejaviť svoje nadanie, ktoré mu neskôr prinesie Nobelovu cenu za literatúru, si musí vypočuť lekársku diagnózu a odísť nadlho do sanatória. Z historického odstupu vieme, že jeho liečenie bolo úspešné, na začiatku 20. storočia, však tuberkulóza predstavovala nevyliečiteľné nebezpečenstvo. V dome u svojich rodičov, kde ako každý rok trávi divadelné prázdniny aj so svojím bratom Jamiem (Juraj Kemka) zažíva namiesto pokoja a harmónie búrlivé momenty „rodinnej kliatby“. Otec, jeden z najslávnejších hercov tej doby, bohatý a obdivovaný (Boris Farkaš) je až fatálne sporovlivý a pre večný, teraz už iracionálny strach z chudoby, ktorý si nesie z ťažkého detstva, nie je schopný zabezpečiť svojmu synovi patričnú lekársku starostlivosť. Jeho lakomosť sa prejavuje aj vo vzťahu k manželke (Zuzana Kronerová), ktorú nadovšetko miluje, ale bohémskym spôsob hereckého života dovedie až k závislosti na morfiu.

Ako správni Íri, všetci traja muži holdujú dobrému alkoholu a ich veselá slúžka Cathleen, tiež írskeho pôvodu, (Zuzana Konečná) pohárikom whisky nikdy nepohrdne.

V rodinnom dome v New Londone, dome, ktorý ako tvrdí matka Mary, je všetko postavené a zariadené čo najlacnejšie, napriek tomu, že ich majetok siaha do výšky miliónov dolárov, zažíva rodina dramatické a napäté leto. Spolužitie ľudí, ktorých k sebe viaže pevné puto je zároveň také zložité, že dramatik až na sklonku života nájde silu s láskou ho zobraziť - pochopiť a odpustiť svojim najbližším.

Preklad: Juraj Šebesta

Verše prebásnila: Jana Báliková

Dramaturgia: Andrea Domeová

Hudba: Michal Novinski

Scéna: Pavel Borák

Kostýmy: Peter Čanecký

Odborná spolupráca: PhDr. Mária Krýslová

Réžia: Roman Polák

Osoby a obsadenie:

James Tyrone: Boris Farkaš

Mary Cavan Tyrone, jeho žena: Zuzana Kronerová

James Tyrone ml., ich starší syn: Juraj Kemka

Edmund Tyrone, ich mladší syn: Lukáš Latinák

Cathleen, slúžka: Zuzana Konečná

Scény:

Prvé dejstvo: Obývačka v letnom sídle Tyronovcov

8:30 ráno jedného augustového dňa v roku 1912

Druhé dejstvo: 1. SCÉNA Ten istý deň, okolo 12:45

2. SCÉNA Ten istý deň, asi o polhodinu neskôr

Tretie dejstvo: Ten istý deň, okolo 18:30 večer

Štvrté dejstvo: Ten istý deň, pred polnocou

James Tyrone ml., ich starší syn - Juraj Kemka

amie, starší z bratov, má tridsaťtri. Po otcovi zdedil ramenatú postavu so širokým hrudníkom, hoci je chudší a o pár centimetrov vyšší, vyzerá nižší a zavalitejší, lebo nemá také držanie tela ako jeho otec, ani takú gracióznosť. Nie je ani taký vitálny. Vidieť na ňom znaky predčasného rozkladu. V tvári ešte stále vyzerá dobre, hoci je už poznačená hýrením, ale nikdy nebol taký krásavec ako jeho otec. Podobá sa však väčšmi naňho než na matku. Má pekné hnedé oči, farbou niečo medzi otcovými svetlejšími a matkinými tmavšími. Vlasy mu rednú a už vidieť náznak plešiny, podobnej ako u Tyrona staršieho. Nikto iný z rodiny nemá taký nos ako Jamie, vyslovene orlí. V kombinácii s jeho zvyčajným cynizmom dodáva mu mefistofelovský výraz. Ale v zriedkavých chvíľach, keď v jeho úsmeve nie je irónia, jeho osobnosť vyžaruje zvyšky írskeho šarmu, akúsi romantickú nezodpovednosť a charakteristický zmysel pre humor – to zvodné smoliarstvo s nádychom poetického sentimentu, príťažlivého pre ženy a populárneho u mužov.

Má na sebe starý, tiež dosť voľný oblek, ale nie taký obnosený ako otec, a košeľu s golierom a kravatou. Svetlú pokožku má od slnka načervenalú, so snedými pehami.

zdroj:astorka.sk