Váhali ste, či pôjdete do tohto projektu, alebo ste okamžite súhlasili?
Neváhal! Tušil som, že nakrúcanie bude skvelé a aj sa to splnilo. Nemal som prečo váhať.
Čo bolo na vašej túre najťažšie?
Ruksak! Ten som mal teda poriadne natlačený. Ale kto už si len so sebou vezme najhrubšiu knihu z knižnice?
Ako na vás reagovali ľudia?
Väčšinou veľmi milo. Tešili sa, že môžu byť súčasťou relácie. Musím spomenúť dedinku Ľubietová, kde nám pripravili veľkolepý vstup do dediny. Zastavila sa premávka, museli sme prepíliť veľké brvno a nakoniec nás viezli na koči cez celú dedinu. Veľa sa spievalo (smiech).
Vraj ste leteli aj v stíhačke...
Stíhačka na mňa nevyšla...
Počas jednej z akcií ste sa údajne takmer utopili v močiari. Čo sa stalo?
Nebolo to zase také dramatické. Jednoducho som nám s Robom chcel skrátiť cestu. Dopadlo to tak, že nie ďaleko od brehu sa mi pošmykla noha a už to bolo. Zletel som do močariska. Nepríjemné bolo potom obhajovať pozíciu šéfa (smiech).
Na ceste po Slovensku ste museli zažiť rôzne dobrodružstvá. Spomeniete si na tie najzábavnejšie momenty?
Pre mňa bol veľký zážitok tandemový let s paraglajdom. Bolo to naplánované tak, že najskôr bude let a potom návšteva pálenice v Bošáci. Samozrejme, že som sa bál, a keďže pršalo, nastala zmena plánu. Najprv pálenica a potom let. Toto poradie mi vyhovovalo a let nad Bošácou som si potom užil...
Spávali ste v stane alebo v hoteloch?
Spávali sme rôzne. Keď nám chýbala sprcha, hotel bola dobrá voľba. Stan má ráno nevýhodu – keď naň pečie slnko, nedá sa v ňom vydržať, ale spánok v stane je zdravý...
Nestalo sa vám, že vás prichýlili aj nejakí miestni obyvatelia?
Áno, našli sa aj takí ľudia. Spomínam si, že v Slovenskej Ľupči nás prichýlila taká veselá rodinka, ale ako to dopadlo, neprezradím. Radšej si to pozrite...
Pochádzate z Martina. Na čo ste vo svojom regióne najviac pyšný?
Martin má veľkú výhodu, že je obklopený samými horami. Nie sú extrémne vysoké, a preto sú dostupné aj pre nevycvičených turistov. Vždy sa mi páčila chata pod Borisovom. Veľa spomienok mám aj na Martinské hole, tam som prežil jednu úžasnú zimu. Veď doteraz viem lyžovať.
Absolvovali ste takmer celú túru pešo?
Celú túru sme, samozrejme, nemohli prejsť pešo. Niekde sme mali k dispozícii bicykle, v Tatrách napríklad aj kolobežky, inde zase kone. A keď sa deň chýlil ku koncu a my sme nestíhali, museli sme použiť aj auto, inak by diváci nevideli toľko zaujímavých vecí.
Ako dlho ste putovali a koľko kilometrov ste dokopy prešli?
Ešte stále putujeme (smiech). Cestu musíme stihnúť do 24 dní, takže dĺžka trasy ešte nie je uzavretá.
Zažili ste aj momenty, keď ste to už chceli vzdať?
Nikdy som to nechcel vzdať!
Vaša manželka sa nehnevala, že na tak dlho vypadnete z domu?
Adrike bolo skôr smutno, že budeme tak dlho od seba, ale to je prirodzené. Ja to tiež neprežívam úplne najlepšie, keď sa dlhšie nevidíme. V lete si to všetko vynahradíme.
Boli ste aj na nejakej poriadnej miestnej zábave?
Takú tú klasickú dedinskú veselicu sme zatiaľ nenavštívili. Ešte nás čaká východné Slovensko, možno tam.
Čo bolo najbizarnejšie, s čím ste sa počas túry stretli?
Lukáš vraj videl partizánov v lese. Doteraz o tom mlčí.
zdroj: pluska.skNeváhal! Tušil som, že nakrúcanie bude skvelé a aj sa to splnilo. Nemal som prečo váhať.
Čo bolo na vašej túre najťažšie?
Ruksak! Ten som mal teda poriadne natlačený. Ale kto už si len so sebou vezme najhrubšiu knihu z knižnice?
Ako na vás reagovali ľudia?
Väčšinou veľmi milo. Tešili sa, že môžu byť súčasťou relácie. Musím spomenúť dedinku Ľubietová, kde nám pripravili veľkolepý vstup do dediny. Zastavila sa premávka, museli sme prepíliť veľké brvno a nakoniec nás viezli na koči cez celú dedinu. Veľa sa spievalo (smiech).
Vraj ste leteli aj v stíhačke...
Stíhačka na mňa nevyšla...
Počas jednej z akcií ste sa údajne takmer utopili v močiari. Čo sa stalo?
Nebolo to zase také dramatické. Jednoducho som nám s Robom chcel skrátiť cestu. Dopadlo to tak, že nie ďaleko od brehu sa mi pošmykla noha a už to bolo. Zletel som do močariska. Nepríjemné bolo potom obhajovať pozíciu šéfa (smiech).
Na ceste po Slovensku ste museli zažiť rôzne dobrodružstvá. Spomeniete si na tie najzábavnejšie momenty?
Pre mňa bol veľký zážitok tandemový let s paraglajdom. Bolo to naplánované tak, že najskôr bude let a potom návšteva pálenice v Bošáci. Samozrejme, že som sa bál, a keďže pršalo, nastala zmena plánu. Najprv pálenica a potom let. Toto poradie mi vyhovovalo a let nad Bošácou som si potom užil...
Spávali ste v stane alebo v hoteloch?
Spávali sme rôzne. Keď nám chýbala sprcha, hotel bola dobrá voľba. Stan má ráno nevýhodu – keď naň pečie slnko, nedá sa v ňom vydržať, ale spánok v stane je zdravý...
Nestalo sa vám, že vás prichýlili aj nejakí miestni obyvatelia?
Áno, našli sa aj takí ľudia. Spomínam si, že v Slovenskej Ľupči nás prichýlila taká veselá rodinka, ale ako to dopadlo, neprezradím. Radšej si to pozrite...
Pochádzate z Martina. Na čo ste vo svojom regióne najviac pyšný?
Martin má veľkú výhodu, že je obklopený samými horami. Nie sú extrémne vysoké, a preto sú dostupné aj pre nevycvičených turistov. Vždy sa mi páčila chata pod Borisovom. Veľa spomienok mám aj na Martinské hole, tam som prežil jednu úžasnú zimu. Veď doteraz viem lyžovať.
Absolvovali ste takmer celú túru pešo?
Celú túru sme, samozrejme, nemohli prejsť pešo. Niekde sme mali k dispozícii bicykle, v Tatrách napríklad aj kolobežky, inde zase kone. A keď sa deň chýlil ku koncu a my sme nestíhali, museli sme použiť aj auto, inak by diváci nevideli toľko zaujímavých vecí.
Ako dlho ste putovali a koľko kilometrov ste dokopy prešli?
Ešte stále putujeme (smiech). Cestu musíme stihnúť do 24 dní, takže dĺžka trasy ešte nie je uzavretá.
Zažili ste aj momenty, keď ste to už chceli vzdať?
Nikdy som to nechcel vzdať!
Vaša manželka sa nehnevala, že na tak dlho vypadnete z domu?
Adrike bolo skôr smutno, že budeme tak dlho od seba, ale to je prirodzené. Ja to tiež neprežívam úplne najlepšie, keď sa dlhšie nevidíme. V lete si to všetko vynahradíme.
Boli ste aj na nejakej poriadnej miestnej zábave?
Takú tú klasickú dedinskú veselicu sme zatiaľ nenavštívili. Ešte nás čaká východné Slovensko, možno tam.
Čo bolo najbizarnejšie, s čím ste sa počas túry stretli?
Lukáš vraj videl partizánov v lese. Doteraz o tom mlčí.
