
Jano chcel odmalička robiť všetko iné, len nie mäsiarčiť. Sníval o tom,
že bude rušňovodičom, kamionistom, či pilotom. Ako najstarší syn však
bol odmalička pripravovaný na to, že raz prevezme mäsiarstvo. Po návrate
do Timravian musí teda čeliť otcovmu tlaku, ktorý v ňom vidí logického
pokračovateľa rodinnej firmy. Vo svojej práci sa však cíti šťastný a
naplnený, preto stále dochádza do práce v Bratislave. Nedokáže sa však
ubrániť občasnej výpomoci pre Sekeru, či už to znamená manuálnu prácu
cez víkend alebo vymýšľanie, ako zdvihnúť zisky a záujem zákazníkov. Má
svojský zmysel pre humor, vie pomenovať veci tak, ako ich vidí len
málokto – vie sa na ne pozrieť s odstupom a inými očami. Práve
prostredníctvom jeho humoru chápeme, prečo sa taká mestská nepraktická
intelektuálka ako Júlia mohla zaľúbiť do chalana z “vidieka” a presťahovať sa s ním k jeho rodičom.
zdroj:markiza.sk