Robo Jakab s Mariánom Miezgom začali byť masovo populárni krátko po štarte seriálu Panelák. Lukášovi Latinákovi pomohli preraziť Profesionáli, no a meno Juraja Kemku (36) začínajú Slováci naplno registrovať práve teraz.
Oddychujeme na Sardínii. Je tu krásne. Sardínia je veľmi upravený a bohatý ostrov. Skvelá infraštruktúra a krásne pláže vytvárajú pocit, že Sardíniu kríza obišla.
Počas letnej dovolenky potrebujete nerušene ležať na pláži, alebo skôr aktívne pobehovať, objavovať, spoznávať?
Po takom náročnom roku, plnom cestovania a spoznávania, je pre mňa ležanie na pláži s knižkou nevyhnutnosťou. Mimochodom, konečne sa mi podarí dočítať knižku, ktorú som si rozčítal na jar! Ochutnávame miestne špeciality, relaxujeme a konečne máme aj chvíľku iba pre seba.
S programom Vo štvorici po Slovensku ste prešli krížom celú našu krajinu. Aký to bol výlet?
Pestrý. Každý kraj bol niečím zaujímavý. Videli sme veľa nových vecí a zákutí, o ktorých sme ani netušili, že ich na Slovensku máme. Teším sa tiež, že sme pomohli spropagovať mnoho zaujímavých miest a šikovných ľudí. Aj keď sa nám vo dvoch prípadoch stalo, že nám nakrúcať nedovolili. V Levoči nám zakázali nakrútiť dielo Majstra Pavla a v Španej doline nám kostol ani len neodomkli. Ale vo väčšine prípadov boli ľudia veľmi priateľskí a vďační, že im zaujímavou formou pomôžeme spropagovať ich jedinečné bohatstvo.
Road trip vyzerá v kinách či televízoroch veľmi atraktívne, ale pre ,,účinkujúcich“ je to obyčajne veľmi namáhavý spôsob dovolenkovania...
Každý deň bol nabitý rôznymi miestami a zážitkami. Preto nám dni ubiehali veľmi rýchlo. Až večer som si vždy uvedomil, aký som strašne unavený. Toľko zážitkov a nových ľudí dá človeku poriadne zabrať. Hoci my sme skôr nakrúcali cestopis ako „road trip“, celé nás to „naštartovalo“ a vôbec by sme sa nebránili nakrúcaniu naozajstného road tripu niekedy v budúcnosti. Hlavne, ak by sme sa aj s celým štábom opäť zišli v tomto zložení.
Na návštevu ktorého kúta našej krajiny nikdy nezabudnete?
Na rómsku osadu v dedine Richňava. Bol to môj najsilnejší emotívny zážitok z celej cesty. V osade nás veľmi srdečne a dôstojne privítali. Milo nás prekvapilo, ako bolo vnútri osady čisto a ľudia tam boli veľmi milí. Rómovia to u mňa vyhrali.
S ktorým z „parťákov“ bolo cestovanie najväčším adrenalínom?
Niekedy som mal dosť čo robiť aj sám so sebou. Ale upokojovalo ma, že z niektorých vecí mal Robo aspoň taký strach ako ja. (smiech)
Nakoľko boli všetky vaše príhody reálne a nakoľko ste využili svoj herecký talent a veci prifarbili? Napríklad pri rôznych ,,nehodách“...
Všetko bolo absolútne reálne! Ani nám nenapadlo vymýšľať a fabulovať nejaké veci. Niektoré nehody dokonca zostali nezdokumentované, keď kameramani „oddychovali“.
Dajte nejaký príklad.
Napríklad keď Majo spadol z koňa. Kamery boli vtedy vypnuté, ale čiastočne to snímala kamera mestskej polície v Kremnici. Ja som išiel na koni popredu a spievali sme pesničky z filmu Limonádový Joe. Majov kôň asi nebol zvyknutý na cudzieho človeka a podľa všetkého nevidel Limonádového Joa. Ani som sa nestihol otočiť, a kôň už nemal na sebe nového džokeja... Našťastie sa nič vážne nestalo. (smiech)
Slovensko je pre vás krajina neznáma, alebo ste ho mali krížom-krážom pochodené už pred touto reláciou?
Pochádzam z Martina a býval som taký silný lokálpatriot, že som nešiel ďalej ako do Malej či Veľkej Fatry. Takže tento krásny kút Slovenska som mal dobre zmapovaný. Vďaka relácii sme však pochodili aj mnoho miest, na ktoré by som sa sám nikdy nevybral a vlastne som o nich ani nevedel. Napríklad kaštieľ v Čereňanoch. Nádherné miesto s neopakovateľnou atmosférou, kde sa človek môže na chvíľu ukryť pred zrýchleným svetom a užiť si dokonalé stolovanie s fantastickým jedlom a vínom. To, čo v Čereňanoch dokázal Marián Filo, bolo pre mňa jedným z najväčších zážitkov z našich ciest. Hneď som sa inšpiroval a keď sme donakrúcali, zašli sme tam s manželkou osláviť výročie našej svadby.
Striehli na vás na každom kroku miestni a fanúšikovia? Nesťažovalo vám to prácu?
Nesťažovalo, ale niekedy nás zaskočili davy ľudí, ktoré nás čakali, keď bola naša návšteva oficiálne oznámená. Občas sme si uvedomili, že ide doslova o život. Každý z nás čosi schytal do hlavy. Pamätník, pero, na mne dokonca pristála podprsenka. Počas cesty sme ale stretli mnohých milých ľudí, ktorí nám fandili a pomáhali, a to bolo veľmi príjemné.
Veľmi bolelo prekonávanie sa pri paraglajdingu?
Keďže v ten deň veľmi pršalo, museli sme upraviť program a dážď prečkať v Bošáckej pálenici. No a po návšteve pálenice sa z každého stane „nebojsa“!
Na bungee jumping ste sa už ale neodvážili.
Na Štrbskom Plese žiadna pálenica nie je. Takže som neskočil. A medzi nami, aj keby bola, neskočím! Veď načo? Aj tak som sa dosť bál o Lukáša!
Zrejme ste sa počas tejto cesty aj všeličo naučili...
Naučil som sa, že slovenský zvyk nie je vítanie hostí chlebom a soľou, ale že slovenským zvykom je vítať hostí pálenkou. Jedine v dedinke Ľubietová si uctia staré zvyky a hostí vítajú čerstvo upečeným chlebom a soľou.
Podľa pôvodného plánu boli počas vašej cesty zakázané presuny čímkoľvek motorizovaným, no nakoniec ste museli využiť aj auto. Nestíhalo sa?
Presne tak. Keďže sme chceli nakrútiť čo najviac lokalít a zaujímavostí, museli sme sa medzi jednotlivými mestami presúvať aj autom. Ľudí občas prekvapilo, keď nás z neho videli vystupovať... Inak by sme ale boli na cestách dodnes. Jednotlivé indície sme si však poctivo „odšliapali“. Chodili sme naozaj veľa, po horách aj mestách. S ruksakmi.
Zo zostavy Vo štvorici po Slovensku ste očividne najmenej praktický a najväčší chaotik. Potrebujete v každodennom živote po boku niekoho, kto vám pomáha prekonávať jeho nástrahy?
Ja by som to ani nenazval chaotik. Skôr priťahujem takéto situácie. Napríklad, keď vojdem do obchodu s porcelánom, Adrika hneď spozornie a dáva na mňa pozor. Respektíve, sleduje porcelánové vázy, ktoré by mi mohli padnúť za obeť. Nástrahy prekonávame spolu.
Bedáka nad vami manželka často, pretože si komplikujete život?
Nie. Adrika je mimoriadne šťastná, že má so mnou mimoriadne veselý život!
zdroj:cas.sk
