Rozhovor nám poskytol v prestávke medzi predstaveniami a dôležité je spomenúť, že hoci sa v ten večer hral zápas MS v ľadovom hokeji Slovensko - Rusko, obe košické "partičky" boli vypredané. "Predstavenie bolo výborné. Pred ním sme boli pozvaní do jednej maďarskej dediny, kde sme absolvovali ochutnávku vína a úžasných jedál, takže sme boli na začiatku mierne utlmení. Potom sa to dobre rozbehlo. Je to super, aj včera v Prešove sme mali obe predstavenia vypredané. Príjemný pocit. A o to viac, že sa hrá spomínaný hokej."
Partička sa vysiela dlhší čas, robia sa dokonca turné po Slovensku, lebo divákom nestačia iba nedeľné večery v TV. Zaujímalo nás, či sa to postupne nestáva pre Juraja stereotypom. "Tým, že každé predstavenie je iné a nepodobá sa na predošlé, nás to bude baviť ešte veľmi dlho. Nie je to teda stereotyp. Vznikne veľmi dobrá energia. Navyše sa ľudia menia, striedame sa na pódiu. Scénky hrajú vždy iní ľudia a aj my, keď nehráme, zabávame sa na kolegoch. Teda sme istý čas tiež divákmi."
Diváci samotní sa určite bavia. Ako sú na tom členovia Partičky? Dokážu sa na gagoch, ktoré sami hrajú, baviť, alebo sú skôr sústredení na scénku, ktorú majú zahrať, keďže improvizujú? "Keby sme sa na tom nebavili, asi by to tak dobre nepôsobilo na ľudí. To je na tom najzábavnejšie, že sa bavíme aj my. Ale aj keď sa trápime, že nevieme niečo uhádnuť, diváci vidia, že človek urputne rozmýšľa a nevie na niečo prísť, je to pre nich omnoho smiešnejšia situácia, ako nejaká bežná vtipná scénka."
Obľúbenú hru Juraj nemá. Naopak diváci, čo sa jeho týka, ju majú. Všimli si, že má občas problém s hádankovými hrami v štýle Bláznov či Zoznamky, kde treba hádať. "Chcú, aby som hádal ja. Vzniklo to na začiatku, keď sa šlo točiť a ja som nevedel, ako funguje princíp hry, napríklad tých Bláznov. Nevedel som, ako sa presne hrá, a teda úplne spontánne vzniklo to, že zabudnem, čo mám hrať." Dívať sa teda na Juraja, ktorý bezradne stojí na javisku a nevie, čo má robiť, a korení to svojimi grimasami, je hodné prinajmenšom bolenia bránice od smiechu.
Z pohľadu diváka je Partička úplne zohraná. Existuje však niekto, s kým sa Jurajovi hrá najlepšie? "Sme dosť zohratí, improvizovali sme často aj v divadle. Nebolo to na štýl Partičky, ale vylosovala sa téma od ľudí. Mali sme pár minút na prípravu a potom sme to hrali. Teda s Robom (Jakabom), Lukášom (Latinákom) a Majom (Miezgom) sme aj v jednom divadle a možno sme na seba viac zvyknutí. Rozdiely sa postupom času viac stierajú. Zvykli sme si na seba aj s Danom (Danglom), Romanom (Pomajbom), Peťou (Polnišovou) aj Rišom Stankem."
Improvizácia je ťažká vec. Zvlášť pred vypredanou sálou plnou ľudí, ktorí sa prišli zabaviť. Nemal preto Juraj niekedy strach, že mu práve v potrebnom momente nič nenapadne. "Samozrejme, mám. Ale nie je to strach, skôr príjemný adrenalín. Strach ako taký som mal možno na začiatku, keď sa točili prvé dva diely. Bolo to trošku nervózne, dnes to už ide ako po masle."
Členovia Partičky sú veľmi obľúbení, o čom svedčí aj fakt, že Juraj má na sociálnej sieti Facebook niekoľko fanstránok. "Ja na facebooku nie som, ani nechcem byť, ale o stránkach viem od mojej ženy. Minule mi povedala, že som tam. Mňa teší, že som obľúbený a že si ľudia myslia, že som vtipný. Ja sa konkrétne nijako na to nesústredím, že chcem hrať vtipnú postavu. Buď to vznikne z nejakej situácie, alebo slova, ktoré poviem... Ale nemôžem za to."
Jedna z internetových stránok, konkrétne tá, ktorú objavila Jurajova manželka, nesie "milý" názov: "Kemka Ďurko - milý truľko J©. Na profilovej fotke je Juraj v bielom plášti s kúpacou čiapkou na hlave a so spustenými nohavicami pri scénke Blázni. Samozrejme, nesmie chýbať jedna z jeho početných grimás. Iná stránka je doplnená prívlastkami nenahraditeľný a bezkonkurenčný, kde sa naklikalo už mnoho fanúšikov. "Tak to je veľmi odvážne tvrdenie. Ale veľmi sa teším a všetkých pozdravujem. Nevedel som o nich, iba o tej Kemka Ďurko - milý truľko. To prišla za mnou manželka Adrika a hovorí: 'Máš tu takú skupinu. Vidíš, čo koluje o tebe po Slovensku...' No, tak pozdravujem túto skupinu ľudí. Dúfam, že sa budú ďalej pridávať fanúšikovia a že táto stránka prekoná všetky ostatné," smeje sa.
Fanúšikovia, ktorí si prácu Juraja vážia a užívajú, sú pozitívnou stránkou popularity. Existuje však aj negatívna a aj s tou má určité skúsenosti. "Ja bulvár ignorujem. Mám pocit, že sa stáva čím ďalej tým agresívnejší. Sú to ľudia, ktorí mi často nevedia prísť ani na meno. Čo je úplne hrozné, že sa zrazu dozviem z novín, že sa volám úplne iným krstným menom. Je to veľmi nepríjemné, ale bohužiaľ, ten bulvár je tu preto, lebo Slováci si ho kupujú a tak ho podporujú. Pre mňa by bolo úžasné, keby ho prestali kupovať. Ja s bulvárom nemám dobrú skúsenosť."
Keď si Juraj o sebe niečo nepravdivé prečíta, dokáže ho to poriadne vytočiť. "Hlavne vtedy, keď som ešte s bulvárom komunikoval a rozhovor autorizoval. Ale oni to aj tak napísali po svojom a nemali žiadne morálne ani etické zásady. No ale sú tu, takže sa s nimi musíme naučiť žiť. Nemá význam riešiť to akýmkoľvek spôsobom. Títo ľudia sú na to zvyknutí, nemajú chrbtovú kosť a sú obrnení drzosťou."
Okrem Partičky môžu diváci vidieť Juraja aj v denných seriáloch. V Paneláku sa mihol epizódnou postavičkou. V Ordinácii v ružovej záhrade mal byť tiež iba krátko, situácia sa však vyvinula celkom inak. "Hrám mladého, nervózneho, psychicky chorého a žiarlivého muža, ktorý najskôr zbil svoju mladú ženu, potom sa s ňou rozviedol a nakoniec sa liečil u psychiatričky, ktorú hrá Zita Furková a do ktorej sa on zaľúbil. Nebol to taký zámer, vznikalo to postupne. Tvorcovia to vymýšľajú súčasne so seriálom."
Scenáristom sa tento "bláznivý" vzťah vydaril veľmi dobre, o čom svedčí aj zábavná historka, ktorú si odniesla Zita z jedného nákupného centra. "Hovorila mi, že za ňou nejakí ľudia pokrikovali: Pani Furková, pani Furková, držíme vám palce. Ona hneď nevedela, o čo ide. A oni: No veď s tým mladým..."
Juraj, kým ho nepreslávila Partička, bol známy hlavne vďaka hlasu, keďže veľa daboval. Na konte má hlavne veľa kriminálok. "Bavilo ma to. Tie kriminálky sú zvláštny žáner. Akčné, zaujímavé, príťažlivé. Naposledy som tuším daboval Kriminálku Las Vegas. V poslednom čase, žiaľ, nemám na dabing veľa času, čo mi niekedy chýba. Ale na druhej strane je to vyčerpávajúce. Človek musí dlhé hodiny stáť za mikrofónom a veľa kričať. Hranie na javisku je teda pre mňa to pravé orechové."
Milovníkom komédií mohol Jurajov hlas utkvieť v pamäti aj vďaka trom komédiám Foter je lotor, Jeho foter to je lotor a Fotri sú lotri, kde daboval Bena Stillera, ktorý v týchto komédiách figuroval pod zvučným menom Gey Jebal. "On sa mi dabuje výborne. Tohto herca milujem. Výrazovo je to veľmi zaujímavý človek. Má v sebe úžasný dar. Jeho tá kamera môže len snímať, on nemusí nič robiť a aj tak je pre mňa smiešny a zaujímavý."
Sú herci, ktorí sebou nadabované filmy pozerajú, iní nie. "Ja to nemôžem pozerať. Slovenský dabing mi trošku lezie na nervy. Neviem, či je to prekladmi, alebo niečím iným. Omnoho príjemnejšie je, keď si môžem film pozrieť s originálnym zvukom. Tým predabovaním sa akoby niečo stratilo. Neviem to pomenovať, ale už som si to v poslednom čase veľakrát uvedomil, že keď z filmu zmizne originálny hlas, zmizne autenticita."
Film, dabing, seriály, Partička a aj divadlo Astorka. To všetko sú Jurajove pracovné povinnosti. V divadle momentálne skúša s Romanom Polákom O'Neillovu hru Dlhá cesta dňom do noci a začiatkom júna absolvoval dvestú reprízu inscenácie Na koho to slovo padne. V repertoári má aj ďalšiu hru Čudné popoludnie Doktora Zvonka Purkeho, tiež klasiky typu Rómeo a Júlia. A mnoho ďalších.
Blížia sa však divadelné prázdniny. Opýtali sme sa, či už Juraj vie, ako ich bude tráviť. "Dôležité je, že si konečne oddýchneme. Keďže Gréci štrajkujú, začiatok leta strávime s manželkou na juhu Talianska. V auguste by sme tiež niekam radi vyrazili, ale ešte nevieme, kam. Keď si to dopredu naplánujem, upnem sa na taký svetlý bod v tom roku, nejako sa mi tak ľahšie žije. Vysnívanú destináciu nemám. V poslednom čase ma zaujala z rozprávania Keňa a mojou obľúbenou destináciou je New York."
Sú ľudia, ktorí sa na dovolenke vyslovene tešia na vylihovanie pod slnečníkom, iní prelezú všetky zaujímavosti v okolí. Juraj Kemka si nevyberá. "Ja som aj aj. Nie som človek, ktorý preleží dva týždne pod slnečníkom, my sme skôr také typy ľudí, že si na letisku vezmeme auto, chodíme po plážach a večer zakotvíme v nejakom príjemnom mestečku, reštaurácii či taverne, nevynímajúc návštevu historických pamiatok. Rád spoznávam krajinu cez jedlá, pitie danej krajiny a rozhovory s miestnymi ľuďmi."
